Ktoré tradície sa oplatí na Vianoce dodržiavať?

Už zajtra tu máme sviatky pokoja a lásky – Vianoce. A hoci sa súčasná spoločnosť orientuje viac na konzumnú stránku Vianoc, netreba zabúdať ani na tradície, ktoré sa s týmito sviatkami neodmysliteľne spájajú už desiatky či stovky rokov. Poznáte všetky z nich?

 

Vrcholom Vianoc je Štedrý deň

Tradície a povery, ktoré sú späté s Vianocami, majú korene už v dávnych dobách. Ľudia verili, že ak budú po tieto dni dodržiavať isté zvyky, ich život bude naplnený šťastím, bohatstvom a láskou. Najväčší význam bol pripisovaný práve Štedrému dňu, kedy kresťania oslavujú narodenie Ježiša Krista. Už jeho názov napovedá, že v tento deň by si ľudia mali dopriať hojnosť a do sýtosti sa najesť. Hojnosť však mala svoju postupnosť.

Naši predkovia počas dňa dodržiavali prísny pôst – nesmelo sa jesť vôbec nič alebo len veľmi málo. V minulosti totiž ľudia verili, že ak v tento deň nebudú jesť do východu prvej hviezdy, zjaví sa im zlaté prasiatko. Počas celého dňa tiež kontrolovali svoje konanie, pretože sa hovorilo, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť a robiť po celý život. 

Vianočné pečivo

Magická moc sa pripisovala v minulosti i vianočnému pečivu. Po vymiesení cesta na pečivo si mala gazdiná poutierať ruky o ovocné stromy, aby bola budúci rok lepšia úroda. Rovnako sa z upečeného cesta hádzali odrobinky sliepkam, aby lepšie znášali vajcia. Na štedrovečernom stole musel byť vždy dostatok vianočného pečiva, pretože práve to malo byť predzvesťou hojnej úrody v ďalšom roku. Na stole tiež mali byť v minulosti všetky plodiny, ktoré sa počas roka urodili v záhrade.

Podľa tradície sa v minulosti malo na stole objaviť 9 až 12 chodov – pripravovali sa z úrody, ktorá sa za celý rok urodila. Nesmel chýbať chlieb, vianočka, oplátky, cesnak, med, orechy a jablko.

 

Najznámejšie súčasné vianočné tradície

Modlitba

Pred štedrovečernou večerou by sa mala rodina spoločne pomodliť a poďakovať za jedlo, ktoré si mohli na Vianoce zadovážiť. Na stole by mala počas celej večere svietiť sviečka s betlehemským svetlom.

Rozkrojenie jabĺčka

Hneď po večeri sa rozkrojí jablko a podľa tvaru jadrovníka možno predpovedať prítomným ich osud. Ak má jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakáva sa v rodine zdravie, šťastie a majetok, ak má tvar kríža, možno čakať chorobu, ba aj smrť. Jabĺčko sa neskôr rozdelí na toľko kusov, koľko je osôb pri stole.

Liatie olova

Typickým vianočným zvykom je tiež v niektorých rodinách liatie olova. Nad plameňom sa roztaví olovo a následne sa schladí v kovovom hrnci. Keď stuhne, z tvaru, ktorý sa vytvoril, môžeme predpovedať, čo nás čaká v budúcnosti. Veštenie budúcnosti v minulosti využívali vo veľkom aj slobodné dievčatá, ktoré chceli vedieť, kedy sa vydajú. Hádzali preto topánku cez hlavu. Ktorá dopadla špičkou k dverám, do roka mala z domu odísť.

Cesnak a med

Na štedrovečernom stole tiež nemôže chýbať cesnak. Práve ten totiž symbolizuje pevné zdravie celej rodiny do nového roka. Med má zabezpečiť hojnosť a príjemnosť. Preto si mnoho rodín aj v súčasnosti dáva medový krížik na čelo – symbolizuje to dobrotu a požehnanie.

Rybie šupiny pod tanierom

Ľudia od nepamäti túžili aj po hojnosti. A práve to majú symbolizovať rybie šupiny, ktoré sa vkladajú pod tanier. Mnohí veria, že im šupiny pomôžu rozmnožiť peniaze v budúcom roku a aj po Štedrom dni ich nosia v peňaženke počas celého roka. Dnes je tiež zaužívaným zvykom dávať miesto šupín pod tanier mince. Tradíciou je aj hádzanie orechov do kútov príbytku. Zabezpečiť sa tým má hojnosť po celý rok.

Tanier pre pocestného

Podľa tradície by sa mal na stole prestrieť jeden tanier navyše aj pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti. Niektorí ľudia si však tento zvyk spájajú skôr so zosnulými, pre ktorých je prestreté.

 

Od stola vstáva iba gazdiná

Tradícia hovorí, že od štedrovečerného stola by počas večere nemal nikto odísť. Výnimka platí len pre gazdinú, ktorá rodinu obsluhuje. Gazdinka preto pripraví všetko potrebné na stôl alebo niekde bokom na malý stolík, aby mohla jednoducho a rýchlo priniesť jedlo na štedrovečerný stôl.

 

Sfúknutie sviečky

Tento zvyk sa praktizuje najmä na strednom Slovensku. Niekto z rodiny sfúkne sviečku a rozhodujúci je dym. Ak stúpa dohora rovno, človek bude po celý rok zdravý. Ak však dym stúpa krivo alebo do boku, môže sa počas roka obávať zdravotných problémov.

Priviazanie nôh

Ide o zvyk, zaužívaný na východe Slovenska. Všetkým členom rodiny sa priviažu nohy o stôl, čo má symbolizovať súdržnosť rodiny po celý rok.  

  Ako vyzerajú Vianoce v zahraničí?

• Škandinávci na štedrovečernom stole obľubujú ryžový puding, v ktorom je ukrytý oriešok mandle. Kto oriešok nájde, v nasledujúcom roku sa vydá alebo ožení.

• Venezuelčania majú skutočne bizarný vianočný zvyk. Do kostola chodia na Štedrý deň na korčuliach. Samozrejme, kolieskových, pretože aj v decembri tam majú letné teploty. Už od rána sú ulice a cesty zatvorené a bez premávky, aby sa cestujúci do kostola nemuseli obávať nijakej nehody a sviatočne si odkorčuľovať do božieho chrámu.

• V Nórsku si na Štedrý deň skrývajú v domácnostiach metly. Ľudia tu totiž veria, že počas tohto večera čarodejnice kradnú metly, aby na nich celú noc lietali a páchali zlé veci.

• Fíni si Vianoce uctievajú spoločnou rodinnou saunovačkou. Väčšina ľudí vo Fínsku má doma vlastnú saunu a veria, že v nej žije elf, ktorý ich počas roka chráni. A tak si celá rodina užíva pobyt v saune, aby boli počas roka zdraví.

 

Želáme vám požehnané Vianoce!